Diera v srdci

Autor: Lukáš Mojsej | 4.10.2011 o 14:45 | Karma článku: 6,83 | Prečítané:  1574x

Patrím medzi ľudí, ktorí hlavu okrem toho, že cez ňu zásobujú svoje telo potravou a kvapalinami, vedia si ňou vypýtať čo je treba a robiť tie každodenné úlohy nevyhnutné pre plávanie životom aj dennodenne uvažujú o všetkom, čo vidia, počujú, telepaticky zaznamenajú a ovoňajú. Tento dar premýšľať, filozofovať ohýbať myšlienky do rôznych polôh je jedinečný. Veľa živého na svete nám tento dar závidí. Po väčšine majú tento dar hlavne ľudia, ak nerátam znovuzrodenie planéty opíc.

V poslednom čase dávam zabrať mojím nervovým bunkám poriadne. Nemyslím tým potužovanie sa páleným, ale premýšľaním o svete okolo mňa. Neviem čím to je, ale došlo na mňa obdobie, keď som oveľa vnímavejší a pozornejší, ako inokedy počas môjho životného maratónu, aj keď som ešte len na jeho 24 kilometri.

Začal som si viac všímať ľudí nie len to čo majú na sebe oblečené, pozornejšie vnímam tu našu človečinu. Jej podoby, uhly, šťastie, gestá, zmyselnosť.

Pred týždňom som šiel parkom neďaleko môjho zamestnania a na jednej drevenej lavičke som zahliadol starší párik. Ich staroba nebola bežná. Bola taká sympatická, taká svieža. Jej vyjadrenie a pulzovanie nabíjalo pohľady ľudí  magickou energiou. Prechádzal som okolo nich a nedalo mi nevšimnúť si ich šediny, na ktorých slnečné lúče hrali svoju pieseň. Čosi bolo na nich iné. Nebola to bežná staroba. Spomalil som krok, aby som si ten pohľad mohol vychutnať intenzívnejšie. Taký pokoj, harmónia a niečo ľudské má nútilo rozmýšľať čím sú títo ľudia takí výnimoční? Približoval som sa a zreteľnejšie som vnímal ich oči. Niečim boli plné, ale prv som len z ťažka rozoznával, čo je to za kúzlo. Až keď sa ich obsah bez akejkoľvek otázky na mňa vylial pochopil som, že sú plné lásky. Sedeli si len tak pre seba mohli mať 75 rokov, ale ich láska bola silnejšia, ako čokoľvek bežne vídavam vo svojom okolí. Mal som sto chutí sa im prihovoriť, ale čim by som začal našu debatu? Chceli byť vôbec rušení? Čo som ja nezačal začali oni. Starý muž sa ma opýtal koľko je hodín. Keďže hodinky nenosím chvíľu mi trvalo, kým som vytiahol z vrecka mobil a oznámil to čo potrebovali vedieť. Na to pán odpovedal svojej žene, že je čas si zdriemnuť a už sa jemne zvalil žene hlavou spánkom na jej pravé stehno a hľadal si vhodnú polohu. Ona ho nežne hladila po tvári. Takto v polohe si vychutnávali jeden druhého a slnečné lúče, ktoré ako mi starý muž povedal sú preň ako nabíjačka na mobil. Odchádzal som od nich iný, aspoň na chvíľu kým sa opäť nevrátim do dobových koľají.

V dobrom som im závidel, myslím že doba takej to láske nepraje, možno aj preto na mňa pôsobili tak nezvyčajne a netypicky. Všetci máme diery v srdci, ktoré si počas života vypĺňame ľuďmi, okamihmi, situáciami. Ten vyplnený priestor v nás, vyčarováva naše šťastie,  pohodu a úsmev na tvári. Špeciálna diera v srdci je vyhradená pre životného partnera. Koľko krát tu dieru zaplníme no po čase partner odchádza a diera v srdci opäť prosí o vyplnenie láskou. Avšak každý kto od nás odchádza v nás niečo zanecháva.

Tento starší pár ma možno mnoho dier v srdci, ale diera menom láska vyplnila tento ich duševný priestor na maximum. V dobrom im závidím. Snáď aj ja stretnem ženu s ktorou budem v starobe nasávať  tento druh slnečnej energie, navzájom dýchať jeden druhého a pozerať na seba tým magickým pohľadom...

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

KOMENTÁRE

Fico ako Trump. Nekorektný a ukričaný

Šéf Smeru oznámil, že politická korektnosť na Slovensku končí.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?